Prvý blog

V dnešnej časti si povieme niečo o Starom moste, resp. o Moste Františka Jozefa. Prečo bol práve tento most pre nás tak dôležitý, významný?
V histórii nášho malebného mesta sme už mali po stáročia spojené obidva brehy Dunaja, či to už boli kyvadlové alebo pontónové mosty. Problém však nastal pri veľkej vode alebo v zime kedy bola premávka prerušená.

Poďme sa ale spolu pozrieť na náš prvý stály most.
Prvá oficiálna zmienka postaviť most bola už v 30. 19st., keď sa riešilo prepojenie medzi Viedňou a Gyorom. Od tohto návrhu sa avšak upustilo, nakoľko prepojenie viedlo po ľavom brehu Dunaja, teda nebola potreba ísť do takéhoto niečoho.

V 70. rokoch tohto istého storočia, chcela Považská železničná spoločnosť predĺžiť trať z Prešporka do Šopronu. Dokonca projekt mosta bol už hotový, lenže železničná spoločnosť v 1873 skrachovala, čo súviselo s nerealizáciou mosta.

V roku 1889 uhorský snem odhlasoval dotáciu na stavbu mosta, dokonca sa občania zriekli svojho starého práva mostného mýta v prospech štátu. Vedeli, že most by pre nich znamenal spoľahlivejšiu dopravu ale tiež značné príjmy. Spadal pod správu štátnych železníc.

Oceľová konštrukcia mosta bola navrhnutá Francois Cathry- Salés(om), staval ho však domáci podnikateľ, mestský hlavný inžinier Anton Sendlein.  Veľké zadosťučinenie zo strany uhorskej vlády mal vtedajší minister obchodu Gábor Baross. Celková cena sa vyšplhala na sumu 1 780 000 zlatých.
Z pôvodných výkresov sa veľa nezachovalo..

Jednou z najťažších fáz výstavby bolo vybudovanie pilierov, ktoré boli mimochodom vytesané z kameňa z Devínskej Novej Vsi.
Na moste ste nenašli žiadne maliarské či sochárske dekorácie, výsledok bol čisto funkčného technického myslenia.
Len pre lepšie predstavenie, po dokončení 458,4m dlhý, 6,5m širokú vozovku, 3m široký chodník a 4,4m široká železnica. Na oboch brehoch boli murované colnice.
Otvorenie mosta pripadlo koncom decembra 1890 aj za účasti cisára Františka Jozefa.

Jednou zo zaujímavosti je aj viedenská električka, ktorá začala cez most premávať až v roku 1914.
Po otvorení pre nás predstavoval funkčný ornament modernej doby.
Určite oživil, zmenil tvárnosť celej mestskej časti, nasledované rozšírením stavebných parciel na nábreží a zvýšenie ich ceny, ako aj vznik zimného prístavu.

Po vzniku československej republiky v 1918, vypukol konflikt s Maďarskou republikou o území Petržalky. Na oboch stranách vojská. Situácia sa zmenila až 21.8.1919, kedy československí legionári obsadili pravý breh Dunaja. Medzičasom bolo jeho meno premenované na Štefánikov most. V takejto podobe vydržal ďalších 26 rokov.

V noci z 2. na 3. apríla 1945 ho však ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu. Všetky návodné piliere boli zničené.

Okamžite bol postavený provizórny pontónový most v terajšej blízkosti Mosta SNP Červenou armádou, ktorý vydržal do januára 1946.
Na rekonštrukcii mosta sa podielalo 600 vojakov červenej armády, 450 nemeckých zajatcov. A verte aleno nie, v priebehu necelého roka práce bol odovzdaný maršalom Konevom 4.2. 1946. Na pamiatku rekonštrukcie boli vtedy osadené pamätné tabule na obe strany.

Drevo na výstavbu sa ťažilo v Malých Karpatoch a prvýkrát v histórii Československa sa zriadila asfaltová vozovka vystužená oceľovou mrežovinou. Most Červenej armády ako bol zmenený, mal byť však len provizórny na 10 rokov. Vydržal ale ďalších 65.
Po politickom prevrate v 1989 bol most ešte raz premenovaný, tentokrát na jeho súčasný názov tak ako ho všetci poznáme, na Starý most.